Napriek tomu, že tento názor chápem a rozumiem aj tomu, prečo sa v jeho nositeľovi vyvinul, absolútne sa s ním nestotožňujem. Považujem ho za obmedzený hranicami úzkoprsosti, neinformovanosti a neschopnosti empatie.
Proti výroku: ''Ži a nechaj žiť,'' ktorý je, mimochodom, aj mojim mottom, by oponent určite argumentoval tým, že homosexuáli svojim spolužitím negatívne ovplyvňujú mladšie generácie a preto ich nemôžeme nechať žiť tak, ako chcú oni.
Kameň úrazu vidím v tom, čo človek považuje za prirodzené. Čo bolo na počiatku? Ako to chcela príroda?
Jediné, čím si môžeme byť istí, je, že prirodzené je dýchať, spať, prijímať potravu, vylučovať, rozmnožovať sa a myslieť. No práve prelínanie tejto našej schopnosti (ktorú väčšina ľudí využíva len povrchne) s primárnymi živnotnými potrebami produkuje problém. Je všetko, čo cítim, chcem a teda ''potrebujem'' skutočne mojou potrebou, alebo som len ovplyvnený myšlienkami spoločnosti, vychovaný okolím a podvedome sa podriaďujem ?
Na túto otázku nepozná odpoveď nikto. Ľudia si však často zamieňajú pojmy prirodzený a normálny. Zrejme zabudli, že slovo prirodzený je odvodené od slova príroda. Z toho vyplýva, že všetko prirodzené má korene v prírode, inak povedané-nie je podmienené myslením. Veci normálne sú naopak tie, ktoré sme si vytvorili sami a z dlhodobého hľadiska sme si na ne zvykli. Prirodzená je potreba socializácie, citu, lásky. Manželstvo, ktoré dnes považujeme za prirodzené, však nevytvorila príroda a nevytvorila ani rodinu(tak, ako ju dnes poznáme). Áno, tieto formy spolužitia sú dnes normálne tak, ako bolo kedysi normálne loviť mamuty. A TO bolo prirodzené.
Manželstvo sme vymysleli, aby sme si uľahčili spolužitie. Dvaja ľudia, čo sa ľúbia, predsa na dôkaz lásky nepotrebujú podpísať nijaký papier, ani nasledovať stredoveké rituály. Ale spoločnosť potrebuje záruky a to najmä v dnešnej dobe. Potrebujeme si byť istí, že v prípade rozchodu nezostaneme s ''holým zadkom'', že ak náš milovaný/á ťažko ochorie, budeme mať právo ho v nemocnici navštíviť, alebo len potrebujeme spoločnú pôžičku.
Adam a Eva, Caesar a Kleopatra, Braňo a Norika... Muž a žena. Láska typu, na ktorý sme si zvykli. Začali sme o nej písať v knihách, točiť filmy a skladať piesne. Stala sa z nej norma a ostatné jej formy odsudzujeme. O láske Caligulu a Nera, Da Vinciho a Michelangela, či Martiny Navrátilovej a jej tajnej parterke nikto nespieva.
Samozrejme, prirodzený je sex medzi mužom a ženou. Väčšina organizmov sa rozmnožuje pohlavným stykom, pre ktorý je potrebný samček aj samička. Napriek tomu si aj pri venčení psíka môžme všimnúť, že ak má chuť, je mu jedno. Nie je ovládaný myšlienkami, ale živočíšnymi pudmi.
Veľa ľudí prirovnáva homosexuálov k pedofilom, zoofilom a iným sexuálnym úchylom. Ak vezmeme do úvahy fakt, že žiadne dieťa nepríde za dospelým s túžbou pomilovať sa a rovnako ani ovca si nepríde pre potešenie ku svojmu gazdovi, je snáď úplne jasné, že homosexualita je špecifický prípad . Ako sa vôbec niekto opovažuje súdiť dvoch šťastných ľudí, ktorí svojim šťastím nikomu neubližujú?
Rozhodnutie o adopcii dieťaťa je oveľa vážnejšou témou, do ktorej sa nechcem púšťať. Ale pokiaľ ide o uľahčenie spolužitia gayov, ktorí celý život bojujú nielen sami so sebou, ale s celým svetom, považujem to za obrovský krok vpred. Prečo by kvôli tomu mal narásť ich počet? A vôbec, ak si niekto myslí, že si túto cestu vyberajú dobrovoľne, nech si dá ľadovú sprchu a prepláchne si ňou aj mozog.
Neverím tomu, že sa za ktorékoľvek obdobie počet gayov zvýšil. Len si konečne po rokoch mučenia začínajú vybojovávať slobodu.
Každý človek je unikát, no v niečom sme predsa rovnakí. Nájsť si dobrú prácu, založiť fungujúcu rodinu, mať dobrých priateľov. Nepochybujem o tom, že túto túžbu majú všetci ľudia. No nanešťastie sú niektorí už v puberte nútení prebudiť sa z krásneho sna do reality, ktorá je iná. Rodinu tvorí muž, žena a deti. Oni však snívajú o mužoch a ony o ženách. Majú stratiť samých seba? Stratiť svoje sny, ktoré keď nenaplnia, nikdy nebudú šťastní? A prečo? Aby sa podriadili normám, ktoré stanovil niekto iný? Kto to je a kde si uzurpoval právo riadiť cudzie životy?
Ži a nechaj žiť.
