Kam ísť, keď nie je kam

Autor: Martina Gregorová | 11.5.2013 o 20:35 | Karma článku: 5,37 | Prečítané:  566x

Nie vždy sa človek na ulici obzerá okolo seba. Niekedy sme zamyslení a síce periferne vnímame okolie a registrujeme prekážky pri chôdzi, no náš mozog je príliš zaneprázdnený inými myšlienkami ako dekódovaním blížiacich sa objektov. Ak sa nám však občas podarí zaostriť, nevyhneme sa smutnému pohľadu na bezdomovcov. Rok čo rok mám pocit, že ich značne pribúda.

Príčiny, prečo skončili na ulici, sú rôzne. Na oficiálnej webovej stránke mesačníka Notabene je k nahliadnutiu niekoľko zasahujúcich príbehov ľudí z ulice. Suma sumárum, jedných oklamali a dostali na ulicu iní, druhá skupina si za to môže sama. Je to však len uhol pohľadu. Ťažko súdiť človeka neznajúc jeho kompletnú situáciu, vrátane jeho minulosti a duševného stavu.

Pred pár dňami v stredu, v deň víťazstva nad fašizmom, som spoznala Betku. Pôvodným plánom však nebolo zoznámenie, ale len ľútosť nad nedojedeným rizotom z reštaurácie. Pri  romantickej prechádzke  Medickou záhradou som hľadala vhodného adepta pre túto malú pozornosť a do oka mi padla práve Betka. Rizoto s úsmevom prijala a vzápätí sa rozrozprávala a vtedy sa pre mňa okolitý svet na chvíľu zastavil. ''Posteľ som nevidela dobrých desať rokov,'' zaznelo v zhluku  jej tisícich chaotických súvetí. Po tom, čo mi rozpovedala svoj príbeh, z ktorého vyplynulo, že jediná šanca na nový život tkvie v získaní dlhodobého lôžka v jednom z bratislavských útulkov, rozhodla som sa, že jej pomôžem.

V Bratislave funguje dohromady 6 zariadení, ktoré ponúkajú ľuďom bez domova nocľah. Avšak 2 z nich ubytujú len ťažko chorých bezdomovcov a 1 je nízkoprahová nocľaháreň s kapacitou 150 ľudí v jednej miestnosti, navyše bez akéhokoľvek obmedzenia požitia omamných látok. Betka nie je  ani chorá, ani nepije alkohol (možno práve vďaka tomu) a nechala sa počuť, že: ''Radšej budem spať na ulici ako v jednej miestnosti s desiatkami ožratých bezďákov!''

Pokračujem vo vylučovacej metóde. Ostali nám teda ďalšie 3 útulky. Pre neznalcov sociologicko-patologickej teórie-rozdiel medzi útulkom a nocľahárňou spočíva v dĺžke času stráveného v zariadení. Ako sa aj v samotnom názve ukrýva, nocľaháren treba opustiť hneď na svitaní, útulok však možno obývať ako je deň dlhý. Väčšina útulkov má v cene aj stravu, hygienu a provizórne ošatenie. Útulky, ktoré by teoreticky pani Betku mohli zachrániť, sú za poplatok. Nocľah v útulku Mea Culpa vo Vrakuni stojí na noc 1 Euro, neprijíma klientov pod vplyvom alkoholu, čo v Betkinom prípade nehrá žiadnu rolu, ale predsa len je tu problém. Kapacita. Maximálne 8 žien v celom zariadení. V Bratislave žijú asi 3 tisícky bezdomovcov, ženy tvoria odhadom šestinu. Na rovnakej adrese ako spomínaná nocľaháreň sv. Vincenta de Paul sídli zároveň aj útulok de Paul, ktorý nielenže disponuje kapacitou 5 ženských lôžok, no navyše ubytováva len pracujúcich klientov. Ostala nám posledná možnosť. Tou je útulok Resoty v Podunajských Biskupiciach, ktorý má byť pre Betku vykúpením z ničoty. Je to útulok na vysokej úrovni a za mesačné ubytovanie si pýta 150 Eur, čo nie je veľa vzhľadom na to, že v cene sú aj raňajky s obedom. V Resotách bezdomovcom pomáhajú zaradiť sa späť do života a štatistiky vykazujú nadpolovičnú úspešnosť.  Kde však človek, ktorý si každý večer ustieľa na krabici, zoženie 150 Eur?

Existujú 3 spôsoby. Ilegálna činnosť, dlhodobé žobranie, a napokon práca. Bez trvalého pobytu však okrem predaja Notabene nie je veľa iných možností. Práve OZ Proti prúdu, ktoré ho od roku 2011 vydáva, sa stalo útočiskom mnohých cieľavedomých nešťastníkov. Za vyše 10 rokov redakcia nazbierala približne 500 predajcov po celom Slovensku, z ktorých až 160 časopis predáva v hlavnom meste. Predajca si po prijatí do zamestnania kupuje Notabene za polovičnú cenu 0,7 Eur, predáva ich za dvojnásobok a zvyšok si necháva. OZ Proti prúdu však radí nedávať týmto ľudom peniaze zadarmo. Dobrý úmysel sa v tomto prípade často stáva prekážkou na ich ceste k samostatnosti, pretože si na milodary ľahko zvyknú a práca sa v ich očiach začne javiť ako zbytočná. Preto aj keď už ste držiteľom rovnakého čísla, poprípade vôbec nemáte záujem listovať si v ktoromkoľvek, radšej si ho vezmite. Nedáte im tak najavo, že si nie ste rovní.

Ak však na pomoci ľuďom bez domova trváte a nemám na mysli jednorazové hmotné dary, kliknite na link uvedený pod článkom. Pouličný kompas je len nedávno vzniknutý projekt OZ Proti prúdu, ktorý bol prílohou novembrového čísla Notabene. Je to bedeker sociálnych služieb pre ľudí bez domova. A keďže tí majú veľmi obmedzený prístup k informáciám, dvojstránka o možnostiach záchrany v ich meste je na nezaplatenie. Nájdu v ňom adresy, telefónne čísla, e-mailové kontakty,časovú dostupnosť, cenu a ponuku služieb jednotlivých sociálnych zariadení.

Ak teda nemáte zvyšných 150 Eur, ktoré by ste mohli darovať bezdomovcovi, skúste ho aspoň správne nasmerovať a na to nepotrebujete nič viac než dobrú vôľu, papier a tlačiareň.

http://www.notabene.sk/?zariadenia-pre-ludi-bez-domova-na-slovensku

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?